Bajka len pre silne povahy
Nechutny pribeh o hovnozravej zabe.
Davno pred nami zila na svete zaba zelenozrava. zrala vsetko co bolo zelene a nic ju nezastavilo. Bola sikovna a vedela vysoko skakat. ziadny iny tvor sa jej nevyrovnal. Zaba svojim zranim naberala na vahe a velkosti.
zacalo jej byt malo zelene a tak sa pustila aj do masa. stal sa z nej hrozivy predator. svoju hbitost sice stratila ale jej obrovitost ju chranila pred ostatnymi masozravcami. stala sa z nej najvacsia dominanta tohto sveta, v tej dobe davno pred nami. zaba mala mozok z velkej casti nevyuzity, ale aj to malo jej stacilo na to aby si uvedomila ze ked bude aj nadalej zrat a rast, ze tento svet jej bude malo na prezitie a ze umrie hladom. pravdepodobne ta druha vacsiacast mozgu jej prave neumoznila pochopit ze naucit sa zrat svoje vlastne vykaly nieje az tak dobry napad.
A tak sa stalo ze zo zaby masozravky sa stala hovnozrava gigantycka ropucha, na ktoru nebol vobec prijemny pohlad. Na tom ale vobec nezalezalo, pretoze aj tak uz neostal nikto kto by toto stvorenie mohol spatrit. vsetkych uz totiz zozrala davno a este davnejsie pred nami.
zaba si myslela aka je chytra, jak sa naucila prezit, nazrat a zaroven po sebe upratat. s velkostou vsak zabe narastalo aj ego. myslela si aka je jedinecna. a pravda to bola. vsetkych a vsetko uz zozrala a zmenila svojim biznisoludkom na hromady vonavej kase. ktora pre nu bola tak navykova ze neustale zvysovala denne davky. zabe namiesto rozumu rastlo brucho v ktorom mala dva zaludky: Biznisoludok a Politikoludok. objavili sa aj teorie ze zaba mala aj ine organy ako Birokrator a Popularnator ale vedcom sa nepodarilo objavit na co vlastne sluzili. V dnesnej dobe sa polovica vedcov domnieva ze zaba nakoniec praskla a tuto planetu pokropila len tmavo sfarbena vonava kasa. druha polovica tvrdi ze zaba hovnozrutka umrela na nedostatok pohybu a rozlozila sa na taku istu kopu sraciek o akej hovorila aj ta prva polovica vedcov. potom za dlhu, velmi dlhu dobu sme sa na svete vyskytli my
na tej dlhej, velmi dlhej dobe sa zhoduju obe skupiny vedcov
OD KOLISKY DO HROBU
stary ludia ti povedia ze sa mali vo svojom zivote viac objimat bozkavat sexovat cestovat. deti ti povedia ze chcu byt proste stastne. poucme sa a namiesto honby za pokladom sa podme smiat a objimat.
pri poznavani sa, vznikaju pocity ktore ked spojime do seba, vzniknnu emocie. neskor z emocie vznikne sentiment a ten sa da znovu spojit s dalsimi emociami. a takto nejak vznika laska.
na skolach sa ucime ako sa presadit, ako zit v spolocnosti, ako byt dobry v tom co chceme od zivota dosiahnut. ale nik nas neuci ako byt stastny.
najvadsim protivnikom stastia je strach. jednym z najvadsich strachov je z neuspechu. vytvaraju ho v nas reklamy, filmy, svet biznisu. kde uvidite len krasnych ludi s dokonalymi zubami, bez pubertalnych znamienok. s dokonalou povahou. reklama nas obklopuje 24 hodin denne, jak vedome tak podvedome. reklama sa stala jednym s najvacsich biznisov dnesnej doby. ked uz spolocnosti zarabaju na tom ze nam tlacia reklamu pod nasu kozu. mali by sme mat aspon moznost vybrat si kedy kde aku a kolko.
reklamy ovplyvnuju davy ludi a davy ovplyvnuju jedinca. bojime sa usmiat, bojime sa vyliezt s tych panelovych internatov a ukazat ze mame srdce namiesto modnych okuliarov, ze chceme milovat namiesto dufat. chceme rozdavat, chceme stastie namiesto strachu. nie nadej nie mozno neskor teraz hned, od kolisky do hrobu.
KAPITOLA 1
V dedine Arelan žilo už len pár ludí. Všetci sa odstahovali do nedalekeho kralovskeho mesta za vidinou lepsieho zivota. Horan, miestny mladý kováč odmietol civilizovanú spoločnosť v kralovskom meste a rozhodol sa ostať. Ešte tu mám nejakú prácu, hovoril každemu kto sa ho snažil dostať do Veliku.
Jedneho tichého večera slnko hádzalo na krajinu dlhé oranžové lúče. spoza obzoru sa vynorili dve postavy. Muž bol obrovský. Meral niečo pod dva metre, ramená široké a na chrbte mal upnuté kladivo. Žena mala pekne zaguľatené boky ale aj tak bola viac štíhla a to sa v tejto dobe moc nenosilo. Obaja mali oblečené koženné vesty a široke opasky. Na stehnách a rukách plátovanú zbroj. Niesli veľké batohy čož nasvedčovalo že to boli pravdepodobne potulný nájomný zabijáci alebo lovci odmien. Až ked sa s nimi dal človek do reči pochopil že sú to celkom príjemný ludia a namiesto krvilačnosti si dajú radšej studené pivo a pečené prasa.
Rodana a Vševlad vstúpili do poloprázdnej krčmi. Horan dával zrovna krčmárovi nabrúsený sekáčik a zo slovami užívaj v pokoji si sadol k horucej cesnakovej polievke od krčmárovej ženy Lady. Tá vypadala tak ako každá pravá Slovanská Deva. Mohutná postava, dva obrovske nádherné lievance a ruky zavalité tak že ked vrazila facku každému kto utrúsil nevhodnú poznámku o jej prsiach, bol rád že sedí inak by to neustál.
Dobrý večer, nenašiel by sa tu nocľah a niečo teplé do žalúdku? Spýtal sa Vševlad zatial čo si jedným očkom premeriaval Horana sediaceho v rohu miestnosti. Tam sa zatial posadte, poviem žene nech pripravý postele. Polievku vám hned donesiem. Odvetil Rovnako zavalitý krčmár a nervozne sa odtackal aj zo sekáčikom do kuchyne. Horan si dvoch tulákov taktiež nenápadne prezeral ale na vonok sa tváril že jediné čo ho zaujíma je jeho polievka. Rodana zhodila batoh na ktorom mala upnutý luk a pár šípov. Ked si sadala nechtiac poodhrnula svoju vestu a Horan si tak všimol tri vrhacie nože na opasku. Jej tvár mu pripadala mladá ale ruky mala zodrané a doránané. Vševlad odložil svoje kladivo vedla stola. Vedšina ľudí by to kladivo musela držat v dvoch rukách aby sa ním mohli poriadne zahnať. Aspon to tak na prvý pohlad vypadalo. No on ho z lahkostou držal v jednej ruke. To bude hnusné násilnické hovedo, dúfam že nebudú robiť problémi, pomyslel si Horan a v klude si šiel načapovať pivo. Tuláci začali jest a krčmár s Horanom si sadli k jednemu stolu. Tu máš kľúče. Prvé dva sú od hlavného vchodu a pivnice. druhé dva sú od hosťovských izieb a tento posledný je od vonkajsej búdy. Pivo sme ťa naučili variť, šikovný si viac než dosť takže si myslím že o krčmu sa dokážeš postarať. Otec ťa naučil kováčine, ja som ťa naučil variť pivo. A život ma naučil rolníčine aby som neumrel hladom. dodal Horan a poriadne si lokol z piva. O seba sa nebojím ale čo vy v tom královskom meste? Aby ste tam nezabudly kto ste.
Sme Slovania Tresol krčmár pivom o stol. A tie svine nenažrané na králov..... nedopovedal nič lebo si všimol že sa Horan usmieva, že ho znovu dokazal podráždiť jedinou vetou. A to sa nebojíte nadávať na královstvo pred cudzincami? vložil sa do toho Vševlad. Podla znaku slnka na tvojom opasku a starých čižiem ktoré snáď nosil ešte aj tvoj otec usudzujem že nepatrýš medzy tých posraných mierotvorcov čo sedia za guľatým stolom toho smradlavého hovnami polepeného hradu.
Tomu by si mal veriť. Jeho dedo totiž nosil také isté čižmi ked stavali tento hrad. Dodal Horan s neskrývaným smiechom. Rodana a Vševlad sa začali usmievať, vedeli že sú medzy svojimi. Tú noc
pokracovanie nabuduce